BREZA A SMREK PICHĽAVÝ

                                                                                 BREZA
                                                                      Breza previsnutá je drevina z čeľade brezovité.
                                                                      Breza previsnutá vyrastá ako statný strom 15 až 25 mvysoká.
                                                                      Kôra je v mladosti hnedá neskôr sa mení na bielu.
                                                                      Breza je nenáročný rýchlo rastúci strom.
                                                                      Sama je tiež veľmi aktívna pri kolonizácii spustnutej krajiny.
                                                                      Jej drevo dobre horí

 







                                                                   

                                                                                  SMREK PICHĽAVÝ


                                                                 Smrek pichľavý  je strom z čeľade borovicovité .
                                                                 Jeho kmeň je pokrytý sivohnedou rozbrázdenou borkou.
                                                                 Konáre sú husté, ale v pomere ku kmeňu krátke.
                                                                 Mladé konáre majú žltohnedé sfarbenie.
                                                                 Mladé šišky sú zelené, dospelé pieskovohnedé s dĺžkou 5-10                                                                            cm.
                                                                 Dorastá do výšky 30 prípadne až 50 metrov.
                                                                 

                                                                   

javor_tuja_vysoka

J a v o r

      Javor (lat. Acer) je rod rastlín z čeľade javorovitých. Zvyčajne sú to vysoké opadavé stromy, no existuje aj niekoľko druhov stálezelených. Niektoré druhy sú nižšieho vzrastu a sú to buď nižšie stromy, alebo kríky. Rod Acer má približne 150 druhov. 

            Ich výskyt je obmedzený na mierne až subtropické oblasti severnej pologule. Kvety jú v hroznách alebo chocholoch. Tyčinky jú po 4-10 v jednom kvete.

    

T u j a   V y s o k á 

     Jedna z najpopulárnejších plotových tují. Rovnomerne kužeľovitá odroda so svetlozeleným ihličím. Rýchlo rastie. Sadia ju najmä do živých plotov a na tento účel sa hodí ako voľne rastúca, ako aj v strihanej podobe. Je však pekná aj samostatne stojaca a hodí sa na výsadbu do nádob.

     Tuja vysoká druh - strom výška 2-2,5m, neskôr 5-6m šírka  60-80cm, neskôr 1-2m farba ihličia lesklo svieža zelená.

Borovica čierna

Borovica Čierna  (Pinus nigra)

Nahosemenna rastlina s čeľade Borovicovité. Charakteristická je hrubšími ihlicami minimálne 10 centimetrov. Nerozpadavé šišky s hrubými semennými šupinami. Ihlice rastú na krátkych kanárikoch vo zväzočkoch po dvoch. 

Výška v kvetináčoch 120-150 centimetrov. V dospelosti dorastá do výšky 20m a šírky 8m. 

Vetvička Borovici čiernej 

Borovica čierna v areály školy

Šiška Borovice čiernej

Jedľa biela - Abies alba

      Jedľa biela rastie v pohoriach 

      južnej a strednej Európy.

      Je to štihly strom s úzkou 

      tupo    kužeľovitou ,

      neskôr  valcovitou korunou. 

      Je vysoký 30 – 50 m, kmeň  

      má priemer až 1,5 m . 

      V mladosti má hladkú bielosivú             

        kôru,ktorá  sa časom rozpráska . 

Lice ihlic je tmavozelené , lesklé, na rube su dva biele pásiky prideuchov . šišky sú valcovité vysoké 100 – 180 a široké 30-50 mm . 

Vyžaduje si hlboké vlhké pôdy , 

v znečistenom ovzduší  hynie .  V silných zimách namŕza . 

                                                      

Orech

kráľovský

Charakteristika: Orech je statný strom s rozložitou korunou a hladkou sivastou kôrou. Podlhovasto vajcovité listy sú neparno perovito zložené, lesklé. Kvety sú jednopohlavné. Samčie tyčinkové sa vyvíjajú v previsnutých jahňadách a samičie piestikové vo zväzočkoch po dva až tri. Rastlina je jednodomá, obidva typy kvetov sa utvárajú na tom istom strome. Plody sú guľaté kôstkovice. Vonkajšia časť oplodia je dužinatá a zelená. Po dozretí hnedne a puká. Vnútorná časť oplodia v zrelosti drevnatie a poznáme ju ako škrupinu, v ktorej je uložené chutné olejnaté semeno, nazývané aj jadrom. Škrupina s jadrom sa ľudovo nazýva orech. Plody dozrievajú v septembri.

Výskyt: Orech sa k nám dostal z Malej Ázie. Pestuje sa v záh­radách alebo šľachtený aj v sadoch. Ľahko splyňuje, pretože jeho plody sú vyhľadávanou pochúťkou vtá­kov, veveríc aj malých hlodavcov, ktoré ich roznášajú do okolitých porastov. Tam ich semená pomerne ľahko klíčia. Orech sa pestuje najmä pre zdravé a chutné olejnaté jadrá, ktoré sa využívajú v potravinárstve. Cení sa aj jeho drevo.
Zber a úprava: Na liečebné účely sa v júni či v júli zberajú mladé listy a krátko pred dozretím zelená časť oplodia. Rýchlo sa sušia pri teplote neprevyšujúcej 40 °C. Pri pomalom sušení hnednú a strácajú kvalitu.
Liečivé vlastnosti: Používa sa najmä zvonka pri ochoreniach kože - ekzémoch, vredoch, omrzlinách, popáleninách, lupinách a vypadávaní vlasov, na výplachy pri ústnych vriedkoch, zapálenom hrdle, zapálenej pošve a na kúpele pri hemoroidoch. Vnútorne sa používa proti hnačke, zastavuje krvácanie a znižuje hladinu cukru v krvi. Oplodie je účinné aj proti hlístam.
Príprava: Na vnútorné použitie sa zalejú tri čajové lyžičky pose­kanej drogy dvoma pohármi horúcej vody a nechajú sa 10 minút lúhovať. Pri použití zvonka na kloktanie, kúpele, výplachy a obklady sa na zapar použije 5 - 10 g vňate na liter vody. Orechový žalúdočný extrakt sa pripraví z 200 g rozdrveného zeleného oplodia ale­bo listov a 30g nadrobno posekaných mandlí, ktoré sa zalejú 1 litrom pálenky a nechajú sa 2 - 3 týždne lúhovať pri izbovej teplote. Po precedení alebo prefiltrovaní sa pije po kalíšku vždy ráno na zlepšenie trávenia alebo ako aperitív.
Zaujímavosť: Pach listov odpudzuje hmyz, a preto sa ich odvarom niekedy natierajú zvieratá v chlievoch

Smrek

strieborný

Smrek strieborný je zo všetkých smrekov najviac obľúbený. Pestovaná forma smreku má jedinečne pravidelný a symetrický vzrast. Vyniká stiebornobielym ihličím, je ozdobou každej záhradky.

POPIS
Zo všetkých smrekov najviac obľúbená a pestovaná forma smreku strieborného s jedinečne pravidelným a symetrickým vzrastom. Vyniká striebornobielym olemovaním ihličia a je ozdobou každej záhradky. Suché osivo vysievame koncom apríla - začiatkom mája do zmesi riečneho piesku a rašeliny (1:1), ľahko zasypeme 0,5 cm silnou vrstvou čistého riečneho piesku. Ideálny je výsev do fóliového krytu. Na výsev nesmú dopadať priame slnečné lúče, rovnako vyklíčené semenáčiky tienime v prvom roku aspoň z 50% plochy, najlepšie vysokým tienením z latiek alebo tieniacou sieťou. Pred zimným vysušujúcim slnkom prikrývame za mrazu chvojinou. Na trvalé stanovisko vysádzame 3 ročné sadenice.

　

　

Tis obyčajný (Taxus baccata)

Drevina dorastá do výšky 20 m, má široko kužeľovitú až guľovitú korunu. Borka je hnedočervená, odlupuje sa v rôzne veľkých šupinách. Púčiky sú malé, oválne a tupé. Výhonky sú zelenkasté, holé, neskôr hnednú. Ihlicovité listy sú 15 až 30 mm dlhé a 2,5 mm široké, sú hrotité, vydržia 4 až 8 rokov.V súčasnosti je tis u nás úplne chránenou drevinou, rovnako ako aj v Česku, Poľsku a Srbsku. V minulosti bol cenený pre kvalitné, tvrdé, pružné a trvanlivé drevo. Význam má v okrasnom sadovníctve.

 Je to drevina atlantického podnebia, skôr mu vyhovujú mierne zimy a vyššia relatívna vlhkosť vzduchu v lete. Je to naša najtiennejšia drevina. Vyhovujú mu vlhké, živné hlinito piesčité až hlinité pôdy, z vysokým obsahom vápnika, menej často rastie na kyslých alebo silikátových podkladoch. Je odolný k znečistenému ovzdušiu.  Rastie v západnej Európe, v strednej Európe, na severe zasahuje do južnej Škandinávie. Na východe zasahuje na Krym a Kaukaz. Areál je veľmi disjunktívny. Najhojnejšia lokalita na Slovensku i v strednej Európe v Harmaneckej doline vo Veľkej Fatre.

 

Vypracoval: Stanislav Dendiš

 Vtáčí zob (Ligustrum vulgare)

 

Listnatý opadavý ker. Listy tmavozelené. Vhodný aj na živý plot. Voľne rastúci kvitne v máji bielymi kvetmi v súkvetiach. Dorastá do výšky 1,5 až 2m. Je mrazuvzdorný. Vtáčí zob obyčajný je veľmi nenáročný, rýchlo rastúci poloopadavý ker, veľmi vhodný na tvarovanie živých plot. Má minimálne nároky na pôdu aj na závlahu.Po výsadbe na živý plot ho v prvom roku zvyčajne zostrihneme na výšku 30-60 cm, aby sa ešte v tom istom roku pekne zahustil. Potom by sme ho mali ostrihať ešte 1-2-krát počas vegetácie, ak si z neho želáme pekný súmerný a hustý živý plot. 

Vypracoval: Stanislav Dendiš

              Čerešňa (Prunus Avium)               Andrea Konôpková

                                                     

                                                         

                                                                                                           

      

Čerešňa patrí medzi ovocné stromy. 

 Čerešňa má biele kvety, ktoré sa objavujú skoro na jar.

 Plodom čerešne sú okrúhle žltkasté alebo červené kôstkovice – čerešne. Obsahujú len jedno semeno – kôstku.Strom dorastajúci do výšky 20m, na ktorom rastú plody – čerešne. Dozreté môžu byť červené, žltkasté až čierne.Rozlišujeme kyslé a sladké čerešne.  Pestujú sa v celom miernom pásme, v Európe, USA, Ázii a inde.

                                

                                                                                                        

Abies grandis – Jedľa obrovská

Veľké vždyzelené stromy s kužeľovitou až valcovitou korunou s kolmo  odstávajúcimi konármi usporiadanými v prasleňoch a s rovným a priebežným kmeňom . Koreňová sústava je hlboká , strom je dobre zakotvený v pôde.

Dorastá do výšky 40 i viac metrov, veľmi rýchlo rastie. Jedľa obrovská má dvojradé usporiadanie ihlíc, ktorých dĺžka je až 60mm , postupne k vrchnej strane sa skracujú až na dĺžku 20mm.

                                                   

Ihlice sú lesklé , svetlozelené.Valcovité alebo vajcovite šišky sú vzpriamené , rozpadavajú sa na strome . Významný druh pre lesné hospodárstvo, vzhľadom  na veľke rozmery vysádza sa len do veľkych parkov na vlhké a chranené stanovištia .

SMREKOVEC OPADAVÝ-LARIX DECIDUA 

Je to ihličnatý strom z čeľade borovicovité. Je známi ihlicami ktoré na rozdiel od väčšiny ostatných ihličnanov mení každý rok ako listnaté dreviny.

Opis: Môže dorásť do výšky 50 m. Priemer kmeňa je okolo 1 m. Koruna je v mladosti veľmi úzko kužeľovitá neskôr je nepravidelná. Kôru má v mladosti hladkú, žltohnedú, neskôr pozdĺžne rozpraskanú na borku. Kvitne v apríli. Šišky majú v čase zrelosti približne1,2-3,5 cm. Ich tvar je valcovitý-kužeľovitý. Semená sú 3-4 mm dlhé, lesklé, svetlohnedé a majú hnedasté krídelko. Začína rodiť v 10-15 roku. Najintenzívnejší rast prebieha okolo 20. roku a trvá do 100. roku.

Rozšírenie: Čo sa týka rozšírenia, zaberá významný disjunktívny areál s centrom v Alpách a Karpatoch. Najčastejšie sa vyskytuje v zmiešaných lesoch s bukom, jedľou, smrekom, prípadne s borovicou. Jeho výskyt v Tatrách je vo výške okolo 1 200-1 600 m.n.m. a jeho zákrpky vystupujú až do výšky 1 920 m.n.m.  

Cezmína ostrolistá - Ilex aquifolium

                                                          Cezmína je užitočný vždyzelený vzpriamený ker alebo malý strom,    ktorý môžeme pestovať ako solitér, ako ker tvarovaný strihom alebo ako živý plot.  Môže dosiahnuť výšku 15m a šírku 8m.

Dokáže rásť na slnku, 
v polotieni aj v úplom tieni.
 V minulosti jej kvalitné drevo,
 ktoré horí aj mokré,
 používali na   rezbárske práce.
 Cezmíny tiež orezávali a používali ako zimné krmivo. 

 Červené plody cezmíny sú jedovaté, aj keď sa v minulosti používali na vyvolávanie zvracania.Pichľavé zvlnené listy odrádzajú mnoho tvorov od kradnutia vajíčok spevavých vtákov, ktorí hniezdia v jej korune.
       Červené bobuľky dodávajú v čase Vianoc cezmínam farbu a práve v tomto čase sú tieto stálozelené kry alebo stromy najatraktívnejšie.

                                                              Lipa veľkolistá

Lipa veľkolistá je až 25 m vysoký strom s košatou, hustou korunou a s veľkými, šikmo srdcovitými, dlho stopkatými, pílkovitými a zahrotenými listami. Voňavé kvety sú zoskupené po 2—5 na dlhých stopkách do vidlíc.Lipa kvitne až asi v 20. roku, a rozkvitá koncom júna. Lipy rastú tu a tam divo v lesoch, najviac sa však pestujú parkoch ako okrasné a úžitkové stromy.Z lipi sa zbiera kvet a robí sa z neho čaj.    






           František Križan

HRAB OBYČAJNÝ-CARPINUS BELARUS 

Výška: 20-30 m
Opis: Statný opadavý strom so širokou a vysokou korunou. Kmeň je u starších stromov pokrútený alebo svalovitý. Kôra je svetlo alebo tmavosivá, spočiatku hladká, neskôr pokrytá sieťovinou s plochých doštičiek. Listy sú podlhovasto vajcovité, na vrchole krátko hrotité, 5-10 cm dlhé, výrazne dvojito zúbkované, na vrchnej strane tmavozelené , na spodnej slabozelené. Jednoduchý strom. Plod je oriešok rastúci v skupinách po 6-8 párov, každý má trojlaločný bledozelený listenec. 

Rozšírenie a stanovište: Prirodzene rozšírený vo väčšine Európy v lesoch a živých plotoch. Tiež niekedy vysádzaný. Dôležitý lesný strom na čerstvých humóznych pôdach. Tvorí porasty v listnatých lesoch s bohatým bylinným podrastom a v krovinách od nížin až do výšky 1300 m. 

                                          Paulovnia

Paulovnie sú opadavé alebo stále zelené stromy. Dorastajú do výšky 5 až 30 metrov.Kôra je hladká farba je šedá až hnedošedá.Vetvičky sú ústretovo postavené.Listy sú s pílovitým okrajom  veľmi rozmerné (15-30 cm), oválné až srdcovité.Sú to stromy pochádzajúce prevažne z Číny.Listnatý rýchlorastúci strom zhadzujúci na zimu listy.Kmeň rovný, dobre viditeľný až do hornej časti koruny.Kvety veľké, zvončekovité, mimo svetla fialovomodré, vo vnútri so žltými prúžkami.Paulovnia je veľmi odolná rastlina. Dokáže prežiť aj požiar, lebo jej korene sú schopné regenerácie a vyhnať nové vetvi.Neznáša tieň iných stromov, darí sa jej, ak ich presahuje.


                                                                    František Križan

Smrek pichľavý

Picea pungens 

Strieborný smrek je strom  z čeľadeborovicovité (Pinaceae). Pôvodom je to americký druh smreku, ktorý sa dostal do Európy v roku 1863.

Jeho kmeň je pokrytý sivohnedou rozbrázdenou Borkou. Konáre sú husté, ale v pomere ku kmeňu krátke. Mladé konáre majú žltohnedé sfarbenie. Púčiky sa objavujú neskôr ako u iných druhov. Sú okrúhlo tupé, neživicové a mladé ihlice sú mäkké. Dospelé ihlice majú naopak veľkú tvrdosť.

Mladé šišky sú zelené, dospelé pieskovohnedé s dĺžkou 5-10 cm. Semenné šupiny majú ohybné s nerovným okrajom. Dorastá do výšky 30, prípadne až 50 metrov. Patrí medzi najrozšírenejšie pestované ihličnaté dreviny v našich končinách. Je to horská drevina rastúca vo výškach 2000-3000 metrov, veľmi tolerantná a prispôsobivá. Na rozdiel od iných druhov nie je až tak citlivý na znečistenie ovzdušia.

vypracoval:Kristián Kohút 

Jabloň domáca 

Malus domestica

Jablko je jadrové ovocie jablone domácej. Toto ovocie patrí medzi najviac kultivované druhy. Strom je malý a listnatý, dosahuje 3 až 12 metrov. Kvety sú biele s ružovým nádychom, ktorý postupne slabne. Ovocie dozrieva na jeseň. Strom pochádza zo Strednej Ázie, kde je jeho divoký predok dnes ešte našiel. Oblasť, odkiaľ pôvodne stromy jabĺk pochádzajú, sa nachádza niekde medzi Kaspickým a Čiernym morom. Bádania odborníkov ukazujú, že história jabĺk siaha do dávnej minulosti. Na tejto chutnej plodine si pochutnávali dokonca už aj starovekí Gréci a Rimania. V priebehu 16. a 17. storočia sa rýchlo rozšírili prostredníctvom kolonizátorov aj do Ameriky. Existuje viac ako 7500 známych kultivarov jabĺk.

Jablká majú vysoký obsah vody, vitamínov, minerálnych a stopových látok. Hoci neobsahujú takmer žiadne bielkoviny a sodík, majú veľa vlákniny, draslíku a z vitamínov predovšetkým „céčko“. A čo je dôležité, neobsahujú žiadne tuky a majú len veľmi málo sacharidov. Dokážu znížiť hladinu cholesterolu a cukru v krvi, čím veľmi pozitívne vplývajú na prečisťovanie organizmu. Sú dokonca vhodné aj pri redukcii hmotnosti a účinkujú tiež pri bolestiach hlavy, hnačkách a zápchach. Pri hnačke najlepšie pomôžu sladké jablká, pri zápche práve naopak – menej sladké a viac kyslé. 

vypracoval: Kristán Kohút